FSM je elektromedicínsky proces; zásadným spôsobom sa však líši od väčšiny ostatných medicínsko-technických praktík, ako je napr. TENS; ten blokuje len krátkodobo nervové spojenia, ktoré prenášajú signály bolesti. FSM oproti tomu využíva zhruba tisícinu intenzity prúdu TENS; intenzita prúdu sa nachádza pod prahom vnímateľnosti a je podobná tej, ktorú telo produkuje v každej svojej bunke a v každom svojom tkanive.
Ľudské telo funguje ako sieť polovodičov: Živé tkanivo sa skladá z biochemických látok, ktoré držia navzájom elektromagnetické väzby. Bunky sú spolu spojené takzvanými viskoelastickými gélovitými mriežkami fascií. Podľa modelu FSM môžu v tomto systéme fascií pôsobiť špecifické frekvencie ako vysielače, ktoré otvárajú zámok pomocou elektromagnetického signálu.
Prostredníctvom jednotlivých vhodných (špecifických) frekvencií má dôjsť k aktivovaniu bunkových receptorov, aby opäť prevzali svoju prirodzenú funkčnosť, aby tak podporili vnútrobunkové procesy, procesy látkovej výmeny, génovú expresiu a proteínovú konfiguráciu bunky. Tento model je založený na predpoklade, že pri poraneniach, traumách, baktériách, vírusoch alebo iných vonkajších faktoroch, dochádza k narušeniu fyziologických funkcií bunky.